- Podrobnosti
- Napísal: Super User
- Kategória: O obci
- Návštevy: 16056
Obec Lukavica leží v Nízkych Beskydách v údolí potoka Lukavica, ktorý je pravostranným prítokom Tople. Chotár obce sa rozprestiera na 830 ha v nadmorskej výške od 350 do 549 m. Existencia východoslovenských mohýl svedčí o osídlení územia Lukavice už koncom eneolitu a začiatkom doby bronzovej.
Podľa metácie majetku Kobýl pre šľachticov z Perín z roku 1321 údolie Lukavice nepatrilo k tomuto majetku, ale s ním susedilo. Šľachtici získali od kráľa Ľudovíta I. v roku 1351 povolenie založiť v tomto zalesnenom údolí dedinu. Prvá písomná správa o obci je z roku 1415, kedy sa v údolí usídlili sedliaci, ktorí ušli z Kurimy. Lukavica bola väčšinou poddanskou obcou patriacou mestu Bardejov. Okolo roku 1580 sídlisko zaniklo, ale už v roku 1600 malo 32 obývaných poddanských domov.V roku 1828 mala dedina 258 obyvateľov, ktorý sa venovali chovu dobytka a práci v lese.
Od 1.júla 1934 sa o obci vedie kronika, ktorej prvým kronikárom bol výpomocný učiteľ- správca p. Miloslav Helebrandt. Z týchto zdrojov Vám môžeme podať stručné informácie o vývoji našej obci :
Obyvatelia obce sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom, vyrábali sa tu hrable, kosiská, metly a tkalo sa plátno.
V roku 1914 obec obsadili ruské vojská, na ktorých obyvatelia našej obce nemali zlé spomienky. Doba bola zlá, žilo sa ťažko, bol zavedený lístkový systém.
Veľká väčšina obyvateľstva sú evanjelici a.v. a len malá čiastka sú grégo-katolíci, ktorí majú kaplnku s jedným zvonom. Evanjelici nemajú svoj kostol, ale majú drevenú zvonicu s dvoma zvonami.
Prvá škola bola cirkevná evanjelická škola s vyučovacím jazykom slovenským postavená v roku 1885 / dnešný park pri evanjelickom kostole/, dovtedy sa učilo len po domácnostiach.
Už od roku 1935 sa v obci začínajú hrávať prvé divadelné predstavenia.
Podľa záznamov v kronike obec zastihla niekoľkokrát veľká povodeň / r. 1893,1935- vtedy pobrala všetky mosty v dedine, 1951- silný ľadovec, ktorý poškodil veľkú časť úrody, 1952, 1953- 2x povodeň a raz ľadovec,/.
Našej obci sa nevyhli ani požiare, o čom svedčia zápisy v kronike / 1873- zhorelo 9 domov a rímsko-katolícky kostol, 1931 – zhoreli 2 domy, 1953 – vypukol požiar u J.Ondisa /Lešnika/, 1980 – požiar u Vantových /Paľkových/ kde im zhorel celý dom a zostali len obvodové múry/.
Naša obec ako mnohé iné sa začala modernizovať. V marci r.1953 bol do obce zavedený prvý telefón, ktorý mal priame spojenie s mestom Bardejov, v r.1957-1959 výstavba budovy MNV, v r. 1959 bolo založené JRD , v r. 1959-1960 sa robila elektrifikácia obce, v r. 1962 bol zavedený obecný rozhlas, v roku 1965 bola postavená MŠ, r. 1966 bola postavená predajňa potravín a pohostinstva a bola zahájená autobusová linka MHD Lukavica – Bardejov a späť, v r. 1968 bolo zavedené verejné osvetlenie obce, v r. 1980 bola zahájená výstavba domu smútku , ktorou je vlastne evanjelický kostol, v r. 2000 bola ukončená plynofikácia obce.
V našej obci pôsobia organizácie : ZO Únie žien Slovenska, Matica Slovenská, DHZ Lukavica, Poľovnícke združenie Urbanuvka, Jednota dôchodcov.
Obec má Základnú školu ,ktorá bola postavená v r. 1956 a v r. 2008 prešla väčšou rekonštrukciou hlavne sociálnych zariadení, boli vymenené okná, máme tu počítačovú učebňu. Školu navštevuje priemerne 10-12 detí, preto je tu vytvorená iba jedna jednotriedka. Učiteľkou a zároveň zastupujúcou riaditeľkou ZŠ je Mgr. Nataša Zborovjanová.
Materská škola bola postavená v r. 1965 a taktiež si už vyžiadala rekonštrukciu a to hlavne soc. zariadení, bola vymenená nová strecha, nové okná a dvere,. MŠ navštevuje priemerne 10-12 detí. O vyučovanie detí sa stará Mgr. Katarína Vantová a riaditeľka MŠ Marcela Červeňanská. Pri MŠ funguje aj školská jedáleň, ktorá v r. 2011 prešla menšou rekonštrukciou a modernizáciou, a táto jedáleň poskytuje stravu nielen deťom MŠ , ale na obedy môžu chodiť aj občania obce, ktorí o to majú záujem.
Obec má aj kultúrny dom, ktorého výstavba bola zahájená v r. 1970 v spolupráci so Slovenskou poštou. V roku 2000 bola zrekonštruovaná kotolňa, pretože obec prešla na vykurovanie plynom a v r. 2004 vo zvyšných častiach predošlej kotolne bol vytvorený salónik - malá spoločenská miestnosť.
V roku 2010 prešla budova KSB rozsiahlou rekonštrukciou, boli tu vytvorené priestory pre obecnú knižnicu, fitnes. V KSB sa nachádza aj fitnes centrum, ktoré bolo vytvorené pri rekonštrukcii KSB v roku 2010.
- Podrobnosti
- Napísal: Super User
- Kategória: O obci
- Návštevy: 12727
Prvotné osídlenie siaha až ku koncu eneolitu a začiatku doby bronzovej. V tomto období prevažovala kultúra východoslovenských mohýl. Obec leží v Nízkych Beskydách, v hornej časti údolia Lukavice (potok), južného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 360 m.
Podľa metácie majetku Kobýl pre šľachtiacou z Perína z roku 1321 údolie Lukavice nepatrilo k tomuto majetku, ale s ním susedilo. Šľachtici získali od kráľa Ľudovíta I. v roku 1351povolenie založiť v tomto zalesnenom údolí dedinu. Napriek tomu, ako dosvedčuje iná listina z roku 1351, údolie Lukavice zostalo súčasťou chotára Bardejova Listiny uvádzajú miestny potok , v údolí ktorého v prvej polovici 14. Storočia sídlisko nejestvovalo. V roku 1415 niekoľko desiatok sedliackych domácností z okolia Kurimy zutekalo a časť z nich sa usadila v Lukavici, patriacej mestu Bardejov. Proti úteku protestovali Cudarovci, vlastníci panstva Makovica, takže medzi nimi a Bardejovom nastal spor. V súvislosti s jeho riešením vznikla prvá písomná zmienka o Lukavici, z ktorej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1415.
Lukavicu vybudovali usadlíci podľa zákupného práva na majetku Bardejova v druhej polovici 14., prípadne začiatkom 15. Storočia. Prvým šoltýsom bol nepochybne bardejovský mešťan. Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 15. – 16. storočí. Dedina pomenovali podľa potoka, v údolí ktorého obec vznikla. Nedostala pre dedinu na zákupnom práve. Okrem názvu Lukavica sa v 15. storočí vyskytol aj názov Lawka.
Ešte okolo roku 1572 tu bývali poddaní, ale čoskoro dedina za neznámych okolností sídlisko opustili a dedina spustla. V 80. rokoch nejestvovala. Noví usadlíci ju vybudovali až v 90. rokoch. V roku1600 bolo v sídlisku už 32 obývaných poddanských domov. Obyvatelia chovali dobytok a pracovali v lesoch, predávali drevo, drevárske výrobky, výšivky, pestovali ľan, konope a sami si z toho pripravovali odev. Ženy chodievali na kopačky do mesta muži na furmanky do lesov. Obnovená Lukavica bola novou dedinou, preto poddaný ešte nemuseli platiť kráľovi ročnú daň. Znovu vznikajúca dedina bola okolo roku 1600 veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Od roku 1435 s dlhšou prestávkou na konci 17. stor. a začiatkom 18. stor. až do zrušenia poddanstva sa Lukavica spomína ako poddanská obec mesta Bardejov.
Kronika obce sa začala písať až 1. júla 1934. Touto úlohou bol poverený výpomocný učiteľ – správca Miloslav Halenbrandt. Nebol tunajším rodákom, ale bol prizvaný učiť v obecnej cirkevnej ľudovej škole. Jeho najneskoršie zápisky siahajú do 19. storočia. Jednotlivé udalosti mu pomohli skompletizovať najstarší obyvatelia.
Udalosti, ktoré ovplyvnili život v obci:
1873 - z neznámych príčin vypukol požiar, pri ktorom padlo za obeť 9 ľudí a katolícky kostol pôvodne evanjelický, ale v časoch protireformačných im bol odňatý
1874 – zúril v obci mor, za obeť padlo 22 ľudí a vymreli 2 rodiny: Jankuvová a Hrivňák-Poľov. Kvôli moru bol v tomto roku na Výhone postavený cintorín
1885 – zriadená cirkevná evanjelická augsburského vyznania ľudová škola s vyučovacím jazykom slovenským. Dovtedy vyučovali iba rozumnejší gazdovia vo svojich chyžiach. Prvý takýto učiteľ bol Ján Hrivňák v roku 1860.
Prvého septembra 1914 rukovali prví vojaci nad tridsať rokov. Prvého decembra bola obec obsadená ruskými vojskami. V roku 1915 sa boje preniesli do blízkosti Bardejova a obyvatelia obce boli vyhnaní kopať zákopy do neďalekého Zborova. Obdobie vojny obyvatelia nazývajú aj obdobím na enky – všetok tovar, ktorí si nemohli svojpomocne vyrobiť sa dostával na lístky, boli to takzvané chlebenky, múčenky, cukrovky, tabačenky, mydlenky. V roku 1915 bolo zakázané piecť žemle a rožky, a v roku 1917 boli prikázané tri bezmäsité dni v týždni. Po vojne sa väčšina obyvateľstva vysťahovala do Kanady a USA.
Názvy obce v minulosti
r. 1773 – Lukawicza, Lukavnicza
r. 1786 – Lukawicza
r.1808 – Lukawicza,Lúka
r. 1863 – Lukovica
r. 1873 – 1902 – Lukavica
r. 1907 – 1913 – Kislankás
r. 1920 – Lukavica
